Počiatok – alebo história chladných zbraní východu I.

Čínske wu-šu sa vyvíjalo v Číne takmer 5000 rokov. Jednak existovalo mnoho škôl boja holými rukami ale tiež existovalo široké spektrum majstrov praktizujúcich cvičenia so zbraňami. S rôznym typom zbraní sa vyvíjali aj materiály a technológie ich spracovania. Oceľ vyrábali v Číne už od 2. storočia p.n.l., v stredoveku vyrábali aj meče z wolframovej ocele a v 10. storočí zaviedli čínsky zbrojársky majstri v Japonsku technológiu využívajúcu dokonca titánovú rudu. Kvalitné zliatiny ako je alpaka alebo tzv. hliníkový bronz sa vyrábali už v 4.storočí. Mosadz legovaná zo smithonitu a medi sa v Číne vyrábala zhruba od 5. storočia.
Vojenské zbrane boli vyvinuté primárne na obranu. Cvičenie s nimi trénuje vnímanie, reakčný čas ale aj rýchle posúdenie reálnej hrozby a správnu reakciu v akejkoľvek životnej situácii. Morálna hodnota by však mala byť tým prvým a najdôležitejším aspektom cvičenia so zbraňou a akéhokoľvek tréningu bojových umení. Tréning by nás mal učiť trpezlivosti, vytrvalosti a pokore. S usilovnosťou a oddanosťou jedinec posilňuje svoje spirituálne presvedčenie a vnútornú silu.
Tréning bojových umení a tréning s chladnou zbraňou by nám mal pomôcť urobiť z nás dobrého človeka.
Kolískou chladných zbraní východu je staroveká Čína. Starí Číňania boli priekopníkmi metalurgie.
Po viac ako 3000 rokov sa venovali ako vytváraniu nových zbraní, tak aj objavovaniu nových zliatin a techník k tvrdeniu materiálov, ktoré boli pevnejšie a dlhšie si udržali ostrie. V dávnych dobách mohol mať objav novej zliatiny k výrobe mečov rovnaký efekt ako vynález atómovej energie v dobe modernej.

Klsifikácia čínskych zbraní.
V minulosti sa v Číne používal pre zbrane názov ping-čchi, čo v preklade znamená ,, nástroj vojaka". Neskôr sa tento názov skrátil na jednoduché ping. Čchang ping znamená,, dlhé zbrane", tuan ping sú ,,krátke zbrane".Bežne sa tiež používa termín wu-čchi, čo sa doslovne prekladá ako ,, nástroje bojovníkov" alebo ,, bojové zbrane".

Ukážky rôznych typov čínskych zbraní sú na obr. 1. 

Majster bojových umení sa špecializoval minimálne na boj s jednou dlhou a jednou krátkou zbraňou.
Keďže hlavné princípy sú u každej triedy zbraní rovnaké, pre dobre trénovaného majstra bojových umení bolo jednoduché použiť potom akúkoľvek zbraň. V Číne sa hovorí, že kopia je kráľovnou dlhých zbraní a meč je Kráľom krátkych zbraní. Existuje tiež príslovie ktoré hovorí: ,,Sto dní tréningu s holými rukami, tisíc dní tréningu s kópiou a desaťtisíc dní tréningu s mečom". Meč je najťažšou zbraňou k zvládnutiu. O meči je možné nájsť najviac historických dokumentov, pretože ho starovekí Číňania považovali za najdôležitejšiu zbraň. Konfucius nosil meč pre honosný pocit. Ako najvyššiu zbraň kung fu bol úzky ostrý meč uprednostňovaný vládcami a básnikmi, rovnako ako učencami.

V období dynastie Čching (1644-1911) po vláde dynastie Ming (1368-1644) bola Čína v rukách Mandžuov, ktorí sa snažili potlačiť všetky bojové umenia, aby si zaistili nadvládu a poslušnosť obyvateľstva, v tejto dobe bol tiež zničený šaolinský chrám. V tomto období existovali tri centrá preslávené výrobou zbraní, ktoré si uchovali túto tradíciu do dnešných dní. Prvé dve: Lung-čchuan a Wu-kchang sú v provincii Če-tiang (Zhejiang) vo východnej Číne, z tejto oblasti je aj dodávateľ mečov pre samurai.sk Zheng-shi swords. Tretia oblasť Ťin-jang, známa výrobou mečov, leží v provincii Che-nang, sídle šaolinskych chrámov.

Ponuka čínskych mečov Samurai.sk tu......

Na obrázkoch sú meče z obdobia Čou, Chan, Sung a Ming a Čhing a známe motýlie meče.