Ó-Yoroi

Yoroi (O-Yoroi)
O-yoroi znamená "veľká výzbroj"
Ō-yoroi sa začalo objavovať vo výstroji bojovníkov v 10. storočí počas stredného a neskorého obdobia Heian a rozšírilo sa v tzv. Vojne Genpei okolo 12 storočia, keď potreba masívnej zbroje chrániacej bojovníka dosiahla svoj vrchol. Presné kontúry výzbroje boli prispôsobované jazdcom s lukmi. Ťažkopádne ō-yoroi boli ťažké a obmedzovali flexibilitu pohybu viac ako ich náprotivok dō-maru, takže ťažká výzbroj dosiahla svoju obľubu až v 15. storočí, keď samuraji začali uprednostňovať pechotnú taktiku.

O-yoroi bolo určené pre bohatú šľachtu, menej pre nižšie postavených smurajov. Bolo nosené vysoko postavenými samurajmi v boji pri jazde na koni. Nižšie postavení samuraji mali zbroj podobnú O-yoroi s menej komponentmi, menšej hmotnosti a bez dekoratívnych prvkov typických pre najvyššiu triedu.

Väčšina známych informácií o O-Yoroi je založená na dochovaných brneniach vyššie postavených úradníkov, pretože len tie boli buď darované svätyniam ako obeť alebo udržiavané potomkami pôvodného nositeľa. Mnoho pôvodných zložiek o-Yoroi boli v priebehu času nahradené v dôsledku poškodenia alebo straty jednotlivých častí. Tých niekoľko málo zostávajúcich originálnych O-Yoroi sú k videniu v múzeách v niekoľkých krajinách. Existuje aj niekoľko príkladov O-Yoroi v šintoistických svätyniach, kde boli zachované a chránené po celé stáročia.

Výstroj bola tradične vyrábaná z kože a ocele, z konopnej látky, brokátu, damašku alebo hodvábu. Ceremoniárne brnenie je všeobecne navrhnuté tak, aby bolo čo najľahšie, zaisťujúce ľahký pohyb, bohužiaľ na úkor protektivity. Tradičné terénne brnenie bolo menej dekoratívne ale ťažšie a objemnejšie. Ľahšie varianty boli tiež uprednostňované samurajmi pri boji muža proti mužovi, čo umožňovalo robiť rýchlejšie a precíznejšie pohyby.

Gusoku je výraz pre kompletnú výzbroj bojovníka.

Časti O-Yoroi
Kabuto (prilba);
Menpo (tvárová ochranná maska);
Do ( pancier na trup) (väčšinou s dekoráciou a symbolmi majiteľa/mon/)
Sode (Chrániče pliec);
Kote (ochrana predlaktia a rúk)
Tekkô (chránič rúk);
Kusazuri (ochranná "sukňa") na ochranu stehien, práve prítomnosť širokej ochrannej sukne poukazovalo na to, že ide o
Suneate (chránič predkolenia);
Haidate (ochrana stehien).
Kôgake (tradičné ,,obrnené,, tabi (topánky) skvele chrániace nohy ale nepohodlné na chôdzu)
Kegutsu, (kožušinové topánky s oveľa lepšou mobilitou)
Sashimono(vajka,štandarda), aj keď nie priamo súčasť výzbroje, často pridávané pre identifikáciu bojovníka v bitke.
Uwa obi - opasok , na ktorom boli pripevnené zbrane samuraia (katana, wakizashi, tanto...)
Šnurovanie panciera sa nazýva Odoshi, a je vyrobené z farbenej kože alebo hodvábneho vrkoča. Lacné brnenia používali bavlnu.

Pod vonkajším výstrojom
Nižšie postavení samuraji nosili pod výstrojom bežné denné oblečenie. Typický samurai nosil hakamu (voľné nohavice) a shitagi (druh kimona s jedným gombíkom pri krku). Prestížnejšie potom bolo hitatare (špeciálny oblek zahŕňajúci hakamu), pod ktorým bolo samotné kimono.

Obliekanie brnenia
Konvenciou bolo, obliekať výstroj zdola nahor, zľava doprava. Výnimkou sú kogake, ktoré sa obúvali - na rozdiel od bežných slamových sandál – až keď bol nasadený chránič predkolenia (suneate). Na konci sa nasadzovalo kabuto (prilba), obi a sashimono.

Uskladňovanie O-Yoroi
Výstroj bola oložená v drevenej krabici (gusoku bitsu) Popisuje sa existencia špeciálneho postupu ako vyberať a opäť v špeciálnom poradí ukladať jednotilivé časti výstroja.

O-yoroi kombinuje pláty plechu či kože s malými lamelami kovu (kozane) zviazanými dohromady, čo umožňovalo pevnosť ale aj čiastočne flexibilné tvarovanie panciera. Lamely sa po zviazaní často lakovali, čo zvyšovalo pevnosť a odolnosť voči korózii.
Dō pozostávalo z dvoch častí. Jedna časť (waidate) bola špeciálne určená na ochranu pravej časti trupu samuraja a obliekala sa ako prvá s pevným pripevnením popruhmi na telo samuraja. Až potom nasledovala druhá zvyšná časť do. Horná časť waidate bola z pevného kovu pokrytom kožou. Spodná časť bola lamelárna.

O-Yoroi vážil asi 30 kg alebo 65 libier, a kov použitý na výrobu bolo železo. Vzhľadom k hmotnosť železa, tvorcovia brnenia obmedzili jeho použitie na krytie životne dôležitých orgánov. Zvyšok.bol kožený. Jedným zo spôsobov, ako znížiť váhu bolo striedanie kovových a kožených lamiel. Pri konštrukcii z lamiel bolo možné vytvoriť veľmi silný a ťažší pancier s veľkou flexibilitou. Výroba O-Yoroi môže trvať až 265 dní za použitia až 2000 lamiel (kozane) vo svojej konštrukcii. Čas výroby, použité materiály a náročnosť práce znamenali pre samuraja pomerne veľkú investíciu.

Farba, dizajn a materiál viazania(odoshi) identifikovali klan bojovníka, rovnako ako dekoratívne prvky na výstroji. Väčšina klanov využívala symboly ako chochol, čerešňové kvety či vyobrazenie božstiev. Mnoho farebných kombinácii identifikovalo príslušnosť bojovníka k tej ktorej bojujúcej strane aj na diaľku.
Dizajn viazania určovali aj postavenie bojovníka v hierarchii. Vyššie postavený samuraji mali viazanie hustejšie, zatiaľ čo nižšie postavení samuraji mali výzbroj viazanú voľnejšie. Voľnejšie viazanie (masívne O-Yoroi sa dali adaptovať) sa však často používalo pre všetky spoločenské vrstvy bojovníkov za účelom zníženia hmotnosti, pre väčšiu flexibilitu pohybov a lepšie odvetrávanie výzbroje. Takto mali samuraji väčši konfort v chladnom i horúcom počasí pri bitkách, kde sa očakávalo ich dlhé trvanie.
Viazanie jednotlivých častí tiež umožňovalo aby bola výstroj pohodlne vyčistená a vysušená ako prevencia poškodenia jednotlivých častí (korózia). Viazanie na chrániči krku (shikoro) bolo potom určujúce pre identifikáciu spoločenského postavenia samuraja.

Vyberte si z našej ponuky.

Kompletná výstroj a výzbroj samuraja (kabuto, o-yoroi, katana, wakizashi, tanto, yumi (luk)